Denis Kurek sa zúčastnil MS v OCR v exotickej Kostarike

Pred niekoľkými týždňami sa v ďalekej Kostarike odohrali Majstrovstvá sveta OCR. Slovensko malo aj na tomto veľkolepom podujatí svoje zastúpenie. Našu krajinu ako jediný reprezentoval Denis Kurek, ktorý sa predstavil v disciplíne 100 m.

Krajinu v Strednej Amerike navštívil už pred niekoľkými rokmi. Práve vtedy sa dozvedel o MS a pokúsil sa na podujatie kvalifikovať. So štartom mu pomohla aj organizácia OCRA Slovakia, ktorej členovia sa postarali o jeho registráciu na akciu.

Kurek v minulosti absolvoval niekoľko podobných pretekov, predstavil sa aj v tohtoročnej edícii Ninja League a vedel, do čoho ide. Napriek tomu, 100-metrová dráha býva častokrát zradná a rozhodujú na nej maličkosti.

O tých by mohol rozprávať aj Denis, ktorý v nabitej svetovej konkurencii nakoniec obsadil skvelé 18. miesto. O jeho pocitoch, atmosfére podujatia a celom šampionáte sa dozviete viac v rozhovore.

Na úvod skús opísať, kto si, čomu sa venuješ, ako si sa dostal k OCR?

Ahoj! Volám sa Denis, žijem už 10 rokov v Bratislave a som veľký fanúšik športov, tréningu a pohybu ako takého. Pred tromi rokmi som cestoval po Kostarike, našiel si tam viacero kamarátov a jeden z nich mi povedal, že ich krajina organizuje majstrovstvá sveta v OCR. Prečítal som si o tom viac a zistil som, že súčasťou toho je aj 100 m pretek.

V minulosti som sa zúčastnil súťaží ako Urban City Race Challenge v Bratislave, Ninja Faktor v Česku, Ninja Warrior v Nemecku, a pod., takže som nebol v danom športe úplný nováčik a povedal som si, že je čas sa k tomu vrátiť a spraviť si ďalší výlet na Kostariku.

Ako si sa na MS v OCR kvalifikoval?

Keďže na Slovensku som z OCR série nemal prakticky absolvovaný žiadny pretek, tak som musel požiadať o wildcard Martina Raffaya (šéf OCRA Slovakia), ktorý mi ju udelil a pustil ma reprezentovať Slovensko na MS, za čo sa mu chcem poďakovať.

Takisto chcem poďakovať Nikolasovi Rákocimu (člen OCRA Slovakia) za rýchlu pomoc so všetkým čo som potreboval, cením si to.

S akými cieľmi si šiel na Kostariku?

Bolo ťažké mať nejaké vyššie ciele, kedže OCR 100 je veľmi špecifická disciplína. Žiadna z prekážok nie je vôbec náročná na prekonanie, avšak tu je dôležitý čas a teda cieľom je prekonanie každej prekážky čo najoptimálnejším spôsobom, aby to bolo rýchle a plynulé.

Presne vtedy sa trať stáva extrémne technicky náročnou. Tým som chcel povedať, že očakávania veľké neboli, kedže som na dané prekážky nemal možnosť trénovať. Pred samotnou kvalifikáciou mal prebehnúť 3-hodinový voľný tréning a vedel som, že všetko bude závisieť od toho ako ho využijem.

Aké bolo prostredie pretekov, atmosféra?

Popravde som bol veľmi prekvapený, keď som sa dopočul, že MS v OCR budú prebiehať na Kostarike počas augusta, kedže zrovna vtedy je v Strednej Amerike obdobie dažďov a každý deň je cca 75% šanca zrážok.

A povedzme si úprimne, dážď a prekážky nie sú veľmi dobrá a hlavne bezpečná kombinácia. O to viac na 100 m trati, kde sa každý snaží ísť čo najrýchlejšie. Moje predpoklady sa naplnili a počas MS pršalo v kratších intervaloch každý deň. Organizátori alebo lepšie povedané upratovacia čata, museli s uterákmi utierať prekážky každých pár minút.

Organizácia nebola dokonalá, všetko sa časovo posúvalo a naťahovalo, zabudlo sa na slovenskú zástavu, chýbala akákoľvek hrazda na rozcvičenie pred súťažou (čo si myslím, že bol v kombinácii s dažďom hlavný dôvod prečo sa veľké množstvo pretekárov na trati zranilo), atď.

Avšak vzhľadom na fakt, že OCR ako šport bol doteraz na Kostarike prakticky neexistujúci, tak to nedopadlo najhoršie a klobúk dole pred organizátormi aj napriek všetkým nedostatkom!

Z čoho som bol najviac pozitívne prekvapený, bola OCR komunita ako taká. Veľmi milí a veselí ľudia, ktorí sa k sebe správali priateľsky, akoby boli jedna veľká rodina. Rovnako som bol prekvapený aj z toho, koľko tímov z Južnej Ameriky prišlo súťažiť. Desiatky až stovky súťažiacich z Kolumbie, Venezuely, Ekvádoru, Brazílie, Argentíny a pod.

Ako prebiehali samotné preteky? Opíš v krátkosti prekážky, aj tvoje pokusy.

Ako som už spomínal, pred samotnou kvalifikáciou mal prebehnúť trojhodinový voľný tréning. Organizátori ale meškali a tak tréning začal o 45 minút neskôr. Navyše, po chvíli začalo pršať a tak sa tréning na ďalších 45 minút prerušil. Z plánovaných troch hodín bol tréning nakoniec len hodinu a pol, čo vzhľadom na vysoký počet súťažiacich nebolo ideálne.

Prakticky celý čas som zameral na tréning kruhov, čo je asi najtechnickejšia prekážka zo všetkých. Optimálne zdolanie je skok na tretí kruh a z neho preskok rovno na šiesty a odtiaľ rovno na zvonček. Celé to má zabrať približne 2 sekundy. Na moje sklamanie sa mi to nepodarilo hneď nacvičiť, potreboval by som ešte trochu viac času a pokusov. Zvyšok trate som si prešiel veľmi zbežne.

Každý súťažiaci mal k dispozícii dva pokusy aby spravil čo najlepší čas a následne top 16 súťažiacich v kategórii postupovalo do vyraďovacej fázy. Na prvý pokus som nastupoval s plánom ísť na cca 75% s cieľom nespraviť žiadnu väčšiu chybu a zapísať nejaký čas. S tým, že na druhý pokus v rámci možností zariskujem.

Bohužiaľ, na kruhoch som sa zle prechytil a takmer spadol. Zachránil som to, ale na dobrý čas to už nestačilo. Na kruhoch som si dokonca zranil ruku a keď opadol všetok adrenalín, tak som ju už vôbec nevedel zodvihnúť Musel som byť ošetrený a tým pádom sa pre mňa súťaž skončila.

Na akom mieste si sa umiestnil?

Trať som dokončil za 35 sekúnd. Na moje prekvapenie, stále to stačilo na 18. miesto v hlavnej kategórii. Od postupu medzi top 16 ma delilo len pol sekundy.

S akými pocitmi si odišiel?

Pocity som mal zmiešané. Na jednej strane som bol sklamaný z výkonu a na druhej strane som šťastný, že som mal možnosť si to skúsiť a nabrať veľmi cennú skúsenosť do budúcna. Síce umiestnenie nebolo najlepšie, no verím, že som nikomu neurobil hanbu (smiech).

Aké sú tvoje plány do budúcnosti. Budeš pokračovať v 100 m OCR?

Všetko záleží od toho, či sa na Slovensku vybuduje tréningové centrum, kde sa budú dať prekážky nasimulovať. Viem, že fyzicky mám na to, aby som budúci rok bojoval aj o stupne víťazov s najlepšími pretekármi.

Avšak, ako som spomínal, 100 m je veľmi technická disciplína, celá svetová špička má miesto, kde môžu danú trať trénovať do posledných detailov. Bez toho to bohužiaľ v tejto disciplíne nejde. Pevne verím a zároveň držím palce OCRA Slovensko, že sa im projekt národného tréningového centra podarí a my sa už čoskoro budeme môcť pustiť do tréningu.

Denisovi veľmi pekne ďakujeme za krátky rozhovor a budeme mu držať palce na ďalšej ceste v OCR.