Jakub Adamec

 

 

 

Na začiatku rozhovoru sa ťa rovno opýtam, prečo sa zrodilo tvoje rozhodnutie skončiť? Pre mňa, ako človeka, ktorý ťa sledoval na pretekoch, je to dosť veľké prekvapenie.

Moje priority a životné hodnoty sa žiaľ zmenili. Už ma preteky nenapĺňajú tak, ako kedysi. Som zástancom filozofie „robiť veci na 110 % alebo vôbec“ a posledný rok som už išiel extrémnu hranu, moje aktivity sa navzájom vylučovali. Nechcem robiť veci iba z časti, potom trpím nielen ja, ale aj moje okolie. Možno sa to časom opäť zmení, no v momente písania odpovedí (február 2024) to vnímam stále rovnako. Súťaženie mi už teraz chýba, ale na kvalitnú prípravu nemám aktuálne čas.

 

Na ME v Maďarsku si v disciplíne 3K obsadil 2. miesto v kategórií, čo bol zrejme tvoj najlepší výsledok a zároveň skvelé umiestnenie aj celkovo pre Slováka. S akými cieľmi si šiel na svetový šampionát? Čo si od seba očakával?

Plný skúseností a sebadôvery z výborného výsledku na júnových ME som do Belgicka išiel s jasným cieľom, priniesť medailu. Nemusela byť vôbec zlatá, aj keď po nej vždy človek túži najviac. V kútiku duše som totiž nebol spokojný s aktuálnou bežeckou formou – počas prípravy som neraz vypadol a  ciele tak museli byť reálne. Vnútorne mi nepomáhal ani fakt, že Majstrovstvá sveta sú všeobecne prekážkovo a technicky jednoduchšie než ME. Avšak po tých rokoch som už presne vedel, ako a čo trénovať, akú taktiku zvoliť, či ktorých pretekárov si strážiť na samotnej trati. Vedel som, že v aktuálnom momente dám do toho maximum.

 

 

Nakoniec z toho bolo 9. miesto na krátkej vzdialenosti (3K) a 10. miesto na dlhej vzdialenosti (14K). Ako si spokojný s výsledkami a ako hodnotíš celé podujatie s odstupom času?

S prvými oficiálnymi MS v OCR som maximálne nespokojný a toto vnímanie sa žiaľ nemení ani s odstupom času – od organizácie podujatia, až po môj výkon a prípravu. Ako som spomínal, počas prípravy som musel tréningový plán niekoľkokrát upraviť kvôli chorobe, či pracovným povinnostiam a tak som nebol pripravený na 110 percent, ako som plánoval.

 

Pristavme sa pri tej organizácii. Čo bolo zlé? Ako si vnímal atmosféru na teraz už minuloročných MS v Belgicku?

Organizačne boli tieto preteky jedno veľké fiasko. Už len to, že po prebehnutí cieľom musíte podávať 3x protest a hodinu riešiť s časomierou svoj finálny čas… Nerozumiem tomu. Organizátor je už skúsený, má niekoľko skvelých podujatí za sebou vrátane plnej podpory zo strany EOSF (THE EUROPEAN OBSTACLE SPORTS FEDERATION) a World Obstacle. Tieto preteky mali byť mojou rozlúčkou s OCR, no akosi som vôbec nenabral ten pocit. Najväčšími a najkrajšími pretekmi tak naďalej ostávajú moje prvé Majstrovstvá sveta v OCR v roku 2017, v kanadských Blue Mountains. Na tie dni asi nikdy nezabudnem.

Čo hovoríš na destináciu? Bolo Belgicko a mesto Genk dobrá voľba alebo aj to bolo sklamanie? Skús to porovnať s ME v Maďarsku.

Čím bližšie k domovu, tým lepšie (smiech). Úplne inak sa spí a pripravuje posledné dni na domácej pôde, než v zahraničí. Naviac, Maďarsko sa organizovalo na olympijských koreňoch, takže čo viac si priať. Vedel som, že Belgicko bude kopcovitejšie a lesnatejšie, čo mi vyhovovalo práve na dlhšej trati.

 

V krátkosti popíš, ako vyzerali trate pre jednotlivé disciplíny. (prekážky, prevýšenie, zaujímavosti na trati ako napr. voda a pod.)

3K: Podľa zverejnenej mapky to vyzeralo na výbornú trať – rýchlu bez zbytočného prevýšenia, ako sa na 3K očakáva, vyváženú technicky aj bežecky. Tešil som sa. No už deň pred pretekmi množstvo prekážok na trati chýbalo, boli nedokončené sekcie alebo samotné poradie prekážok bolo celkom obmenené. Na prekážkach viseli iné elementy v porovnaní s manuálom, čo vyvolávalo množstvo otázok, ešte aj počas samotných pretekov.

14K: Poučený z piatka som všetku taktiku hodil za hlavu a bežal si svoje preteky. Prostredie bolo nádherné, s niekoľkými výhľadmi a prekážky boli, ako vždy, výživné, komplexné (napr. cca 5 min výbeh kopcom s vrecom piesku, na vrchole 2-3 rúčkovacie prekážky a naspäť zbeh dolu s vrecom piesku), len organizačne to opäť zlyhalo. Niekoľko prekážok bolo „zatvorených“ pre nedostatok traťových komisárov a aj občerstvovačka bola na inom mieste, než zverejnili v mape pred pretekmi.

 

Aká prekážka ti robila najväčší problém?

Organizácia bola pre mňa najväčší problém, nie prekážky. Asi som perfekcionista a to mi najviac ublížilo (smiech). Týmto sa nechcem vôbec vyhovárať, každý z reprezentantov mal rovnaké podmienky a ja som úprimne vedel, že nie som v takej forme, ako v júni. Ale štartovať o 25 min neskôr… To sa na majstrovstvách sveta skrátka nemôže stať.

 

Boli prekážky, ktoré si aj nespravil? Ak áno, koľko ich bolo? Musel si absolvovať aj trestné okruhy?

Na svetovej úrovni nesmie pretekár spraviť chybu. To je samozrejmosť, ak chce pomýšľať na dobrý výsledok. Spomínam si, na piatkovej trati (3K) som nevytiahol kladku, zrejme bola primrznutá k zemi. Zavesil som sa celou váhou a nič (smiech). Za trest som pred cieľom 50 metrov musel váľať asi 25-kilogramový sud. V bahne to ale tiež nebolo úplne jednoduché.

 

Bola na MS v Belgicku väčšia konkurencia ako na európskom šampionáte? Ako si vnímal súperov?

Nemyslím si, že väčšia. Skôr rovnaká ako v Maďarsku. So súpermi sa už poznáme roky, prakticky od Kanady. Vždy v prvý deň počas prehliadky trate sa hľadáme pohľadmi, najmä s Talianmi a Holanďanmi. Toto mi bude asi chýbať najviac, športový duch.

 

Keď už je jasné, že končíš, prezraď nám, ktorá disciplína bola pre teba silnejšia? V ktorej si sa cítil viac doma? Skúšal si aj 100m dráhu, ktorá sa teraz teší veľkej obľube?

Jednoznačne kratšia 3K, na tú som aj primárne vždy cielil prípravu. 100m som si vyskúšal v Taliansku rok predtým a nedopadlo to podľa predstáv (smiech). Vypadol som hneď v prvom kole na druhej prekážke. Každopádne, 3K a 15K sú od seba extrémne vzdialené tréningovo, viac by mi sedelo 3K a tímová štafeta. Bohužiaľ, za tie roky, keď som pretekal, sa nikto ďalší zo Slovákov nenašiel.

 

Jakubovi ďakujeme za rozhovor a na konci jeho súťažnej kariéry mu ako tím OCRA prajeme všetko len to najlepšie. Snáď sa ešte niekedy uvidíme na štarte, aj keď tento scenár nateraz úplne vylúčil.

 

Autor: Martin Turčín